Zelená Vápenná
Na jeseň som si vybehla na Vápennú s oranžovým kobercom, ktorého hrdzavé vlákna prepletali hmlisté vlny. Bolo to úchvatné októbrové divadlo zaspávajúcich stromov.
Dnešná výprava však chytá úplne opačný rozmer. Príroda sa zobúdza, všetko kvitne a koruny stromov ozelenievajú. Tešila som sa na túto zelenú prikrývku z vrcholku Vápennej, ktorý ponúka jeden z najkrajších výhľadov v Karpatoch.
Naplánovala som trasu, zbalila spoluvýpravníkov a hor sa do kopečkov. Išli sme na sedemstovku, tak to potrebuje strmáčik do kopca, ale nič katastrofálne to zas nieje. Tentokrát sme započali v Sološnici, kde sme odparkovali na parkovisku pod lesom a po zeleno-červenej trase vybehli hore. Viac komentáru k tomuto netreba.
Pokračovali sme ďalej po červeno-zelenej až dole na Mesačnú lúku, kde sme naplnili brušká a chvíľku ležali na tráve, so slniečkom ohrievanými ksichtami.
Naša púť potom smerovala ku križovatke Pri obrázku, kde je soška Božie muky.
Ďalej nás už lesom sprevádzala žltá značka k Sološníckej doline, kde nás čakal posledný zaťažkávajúci test: výstup na Veľký Peterklín. S obrovským zármutkom však musím napísať, že prvý krát v histórii zlyhala technika. Aplikácia ukazujúca slniečko nerátala s nevyspytateľnosťou malokarpatského počasia a chytilo nás krupobitie. Zmokli sme ako psy, cesty sa zmenili na blatové šmykľavky a neostávalo nám nič iné, len ukončiť výpravu bez záverečnej rozhľadne. Veľmi smutno mi ostalo z toho.
Tak dnes teda takto:
Odbočka na Peterklín:
1 komentár k “Zelená Vápenná”
Komentáre sú uzavreté.