Záruby cez Ostrý kameň
Netrvalo dlho a moja vysnívaná cestička na najvyšší štít Malých Karpát sa stala realitou. Tešivý bol aj fakt, že Janíčko bol ochotný podstúpiť túto výpravu so mnou. Vybavení alkoholčekom v ploskačkách, zapekanými toastami a kamoškou Zdenkou, sme vyštartovali do Bukovej. Halinkou sme pristáli pri vodnej nádrži, odparkovali pod stromom a kukali na zahmlenú čierňavu, ktorá obaľovala vrcholky hôr. Obaja s hrôzou kukli na mňa a s kľudom angličana som mávala aplikáciou, že to prejde, veď mi ukazovalo od 10tej slniečko. Aplikácie sa predsa nemýlia… Pre tentokrát.
Vyrazili sme po žltej značke, smerom na križovatku ciest – Brezinky, a odtiaľ stupáčikom priamo k zrúcanine, kde Zdenka našla na zemi kúsok historickej črepinky. Obehali sme všetky hradné zákutia a posilnili sa zabaleným proviantom. Vedľajší kopeček bol zahalený v nádhernej inverznej vlne, čo dodávalo tejto expedícii dramatickú atmosféru.
S naštartovanou energiou sme pokračovali ako kamzíky po skalnatom hrebeni, priamo do útrob lesa, až k vytúženému vrcholku Zárub.
Dali sme si chvíľku oddych, pokochali sa akotakým výhľadom cez konáre stromov a pomaly zliezli dole skratkou po zelenej značne, ktorá viedla k Sedlu, kde sme sa napojili na modrú cestičku vedúcu späť k Brezinkám.
Počasie nám prialo a na to, že bol stred októbra, hrialo na lícach príjemné slniečko. V Brezinkách sme prestúpili na starú známu žltú cestičku okolo nádrže a odpadli do čakajúcej halinky.
Po tak krásnom dni sme si dali v Trnave famózny hambáč a za odmenu aj cheesecakečík samozrejme 🙂
Pre plánovačov prikladám aj malú štatistiku. Nám cesta trvala dlhšie, nakoľko sme si užívali výhľady, fotili a tak. Veď to poznáte.
