Z Homole rovno na Zámčisko
Veľkú homoľu nemusím nejak zvlášť popisovať, nakoľko ju navštívil azda každý. Ani nespočítam koľko krát som na nej bola aj ja. Je to totiž výborný strmý krátky kopec, ktorý mi pri časovom deficite pomáha ako tak udržiavať kondičku. Dnes tomu bolo taky tak, no cestu som si osviežila krátkou odbočkou na zámčisko. Už minule som chcela, ale v polke cesty ma zastavila vysoká hustá žihľavoidná burina. Možno zdravé na nohy, ale nemám rada bolesť 😀
Každopádne, stromy boli v októbri krásne hrdzavé a výhľad z rozhľadne opäť nádherný.
Cestou dole som na križovatke „Nad hvezdárňou“ odbočila na smer Zámčiska a krátko si tam oddýchla. Zapísala som si toto miesto ako ďalšie piknikovo opekačkové stredisko s priateľmi, pre prípad, že by raz niekto išiel so mnou 🙂
Ach, toto jesenné sfarbenie je tak čarovné…
Neprekvapivo spokojná som sa vydala smerom na Zochovu chatu, kde ma už čakala Halinka.
