Zálety na Strážove a Bojnice v oblakoch
Snáď mi to ráčia moje Karpatíky odpustiť, ale parťáci z nášho x – bix turistik tímu ma uniesli do ďalekých kopcov, skláňajúcich svoje vrcholy, nad obcou Čičmany. Nehovorte to mojim vrcholkom, ale tešila som sa na trochu záletnej zmeny a nové výhľady, hoci na tie Malokarpatské samozrejme nedám dopustiť. V podstate som aj tak nemala moc na výber, nakoľko bol dnešným vodcom Jožko a rozhodol naozaj bravúrne.
Odparkovali sme teda Jožkovu Vločku v spomínanej obci, prešli malebnou uličkou, s tradičnými grafitmi na stenách domčekov, a po červenej trase započali výstup na vrchol kopca Strážov.
Nakoľko sme tento výšľap absolvovali po takmer dvoch týždňoch hniloby a obžerstva, kvôli zlému počasiu, tak nás táto trasa celkom patrične upozornila na tvrdú realitu fyzickej kondície. Ale niesme žiadne bábovky a s vôňou lesa, sme sa konečne vyštverali hore. Pred samotným vrcholom nás očarila nádherná lúka a potom, drahí moji, ten výhľad… Hold, 1213m je úplne iná liga v porovnaní so sedemstovkami v MK.
x – bix turistik tím
tanečky musia byť 
Po spapaní cookiesiek, fotení, kochaní a zápasení s vetrom, sme sa vrátili späť na rázcestie Pod Strážovom a v sprievode zelenej značky prišli k Sedlu Samostrel. Tu sme prehupli na žlťáska a prišli k rozpálenej Vločke.
Tento kratší okruh bol zámerný, lebo nás neďaleko čakali bryndzové halušky, na ktoré sme sa už moooc tešili a zároveň druhé kolo programu: Čajka v oblakoch.
V Bojniciach sme vybehli s Vločkou hore k rozhľadni, odparkovali a užívali si kovovú monštruozitu nad korunami stromov, s nádherným výhľadom. Je úžasné, že sa sem hore dostane naozaj každý, nakoľko je rozhľadňa bezbariérová.
Po takto úžasnom dni sme celý trip zaklincovali vynikajúcou zmrzlinou a plní zážitkov ufujazdili domenkooo.