Myší vrch – Sakrakopec – Okopanec (OTO24)
Výzva OTO24 sa stala mojou druhou prácou a preto využívam každý možný voľný deň na plnenie tejto milej povinnosti. Priznám sa, že jediná vec, ktorá ma na tomto projekte mrzí je, že sa veľká časť vyskytuje v okolí Bratislavy, kam ma to teda fakt neťahá. No po dnešnej trase som svoju zaujatosť prehodnotila, nakoľko som bola veľmi milo prekvapená z celej túry. Takže kto v tom ide so mnou, nech sa páči.
Halinku som odstavila pod Račianskym lesom na parkovisku a započala cestu na križovatku trás, Biely kríž. Už tento úsek ma milo prekvapil krásnou tichou cestičkou. Keďže bol pondelok ráno, stretla som na celej túre asi 4 ľudí, čo mi absolútne vyhovovalo. V lese bolo tak ticho, že bolo počuť aj elektrické brnenie.
Vyšla som na spomínanú križovatku v sprievode modrej značky a napojila sa na žltú trasu Svätojakubskej cesty. Pri prístrešku som si to stočila na vyšľapanú neznačenú cestu, vedúcu na prvú cieľovku, Myší vrch. Pred výpravou sa viete na Bielom kríži aj posmeliť, poprípade doplniť pitný režim dobrým chladeným…
Myší vrch je nenápadný kopček so seníkom a dvoma drevenými búdkami, v ktorých boli takéto prekvapenia.
Ako z rozprávky 
Troška som sa tu pomotala a pokračovala cestičkou ďalej, na zelenú trasu, vedúcu k druhému cieľovému kopcu – Sakrakopcu. Na jeho vrcholku ma čakalo mrazivé odhalenie leteckej katastrofy z roku 1966, pri ktorej zahynulo 82 ľudí a nikto túto hrôzu neprežil. Je tu kríž posypaný kúskami zrúteného lietadla a aj napriek horúčave som mala zimomriavky po celom tele.
Chvíľku som tu ešte pobudla a zeleným značením nasmerovala svoje kroky späť na križovatku Biely kríž. Cestou som si ešte omrkla zvyšky zrúcaninky Kráľova búda, ktorá slúžila ako poľovnícky úkryt kráľa Karola IV.
Na rázcestí sa viete opäť posmeliť niečím ostrejším, hydratovať dobrým oroseným a pokračovať v mojich šľapajách po červenej trase, k Salašu. Cestu mi skrížilo fascinujúce Jurské jazero, ako vystrihnuté z pralesa Jurského parku.
Ďalšie prekvapenie bolo pred lúkou smerujúcou na tretí cieľový bod: Okopanec. Na strome bola výstraha o Zákaze vstupu. Je to totiž diviačí poľovný revír a zároveň tento zákaz slúži ako ochrana voči prenosu prevládajúceho moru. A tak som potichúčky nenápadne prebehla lúkou, nacvakala potrebné záležitosti a prchala späť na trasu. Anarchy in the M.K.!
Pokračovala som po cyklotrase na modrú cestu, na ktorej som sa osviežila v takejto rozkošnej studničke.
Modrá ma ďalej sprevádzala cez Biely Kríž až k Halinke. Nakoľko bola brutálne dobrá viditeľnosť, bolo vidieť v diaľke vrcholky Álp, čo ma na moment prinútilo rozmýšľať nad presunom a výstupom na Homolu. Žiaľ, čas mi to nedovolil a tak som sa radšej rozbehla domooooov.
Ja som to spolu s kochaním, fotením a kratšími prestávkami zvládla za 5 hodín, takže úplná pohodka. Je to, až na pár krátkych úsekov, tenisková vychádzka, ktorú zvládne úplne každý.