Môj prvý pokus o Monte Bianco
Pôvodne som tento pokus nechcela vôbec zverejniť, nakoľko sa vonkoncom nepodaril podľa mojich predstáv, ale chuťová expolózia je silnejšia a verím, že vy šikovnejšie to dotiahnete do dokonalosti. Myslím tej fyzickej, chuťovo je nenormálny.
Zdvihnite ruky všetci, čo ste ako detská v nedeľu poobede lúskali nastrúhané gaštanové pyré so šľahačkou. Moje ruky sú vystreté do nebies, hoci úprimne, dnes nad tým ohŕňam nosom. Aj minule si maminka zatúžila po gaštanovom pyré, ale nejak som to odkývala rukou. No ale k pointe. Janíčko mi kúpil k narodeninám tartaletkové formičky a pýtali sa už do trúby. Mala som ešte višňový džem a šľahačku, tak reku niečo s nimi, trebárs aj s čokoládou… A potom mi vybehla reklama na recept Mont Blanc. Dychtivo som kukla asi 47 verzií a poskladala si presne ten ideálny pre môj a mamin jazýček. Zozbierala som si veci a pustila sa do práce:
Kakaové tartaletky (pozn. porcia na cca 12ks 10cm)
- 250g hladkej múky
- 100g práškového cukru
- cca 140g masla
- 50g kakaa
- štipka soli
- 1 vajko
Čokoládová ganache
- 50g horkej čokolády
- 50ml smotany na šľahanie
- 25 g masla
Višňový džem
- ideálne si spraviť vlastý, ale v 21. storočí sa dajú kúpiť aj výborné neumelé džemy.
Krémy:
- 250g mascarpone
- 2 šľahačkové smotany (pozn. mala som obe 180ml – facepalm, z čoho išlo 50 na ganache. To je na túto porciu mááááálo. Veľká chyba. Pridať ešte jednu a min. 200ml).
- zhruba 3 lyžice práškového cukru
- vanilka
- 250g gaštanové pyré
Najprv som si pripravila cesto. Zmiešala som si ručne všetky prísady, zabalila do fólie a nechala odpočívať v chladničke aspoň hodinu. Ideálne je si ho spraviť večer a ráno sa rovno pustiť do vaľkania asi 3 milimetrového plátu. Vykrojila som si kruhy, naplnila nimi formičky, poprepichovala spodky a prikryla papierom na pečenie zaťaženým ocinovou fazuľou. Takto som ich piekla asi 9 minút, odkryla a dopiekla tak 5 minút, na 180°C. Mala som len 6 formičiek, tak som zvyšok cesta vopchala do muffinového pekáča a spravila košíčky.
Medzitým som si spravila čokoládovú ganache. Čokoládičku som zaliala horúcou smotanou a pridala maslo. Nechala pôsobiť a pomiešala. Žiadna veda.
Na krém som do tuha vyšľahala všetky ingrediencie, okrem gaštanového pyré. To som vmiešala asi do štvrtiny zvyšného krému.
Spojenie:
Na spodok korpusu som natrela vychladnutú ganache a na ňu nakydala višňový džem. Naplnila som si to najnepraktickejšie cukrárske vrecko, ktoré som hneď potom hodila rovno do koša, a snažila sa spraviť kopčeky. Katastrofa náčinie plus málo krému, rovná sa nepodarok. Nechala som si spomínaný kúsok krému, do ktorého som vmiešala gaštanové pyré a vytlačila na vrch. Nevyzerali zle, ale predstava sa nedotýkala reality. Chuťovo však boli absolútne úžasné, najmä keď som koláčik vybrala z chladničky a nechala chvíľku tak. Korpus aj ganache vplyvom kuchynského tepla zmäkli a doslova sa rozplývali na jazýčku.



1 komentár k “Môj prvý pokus o Monte Bianco”
Komentáre sú uzavreté.