Cez Vysokú na Zámok a Gajdoš - OTO 24

Začiatkom júna som prešla nádhernú túričku z Kuchyne na milovanú Vysokú, so zastávkou na zvyškoch Kuchynského hradu.

Milovaná Vysoká cez Kuchynský hrádok

Dnešný bod programu sa pohybuje tiež v tejto lokalite, preto je pre lovcov OTOa 24 zaujímavá aj táto trasa. Dnes som si to ale pre zmenu vyštartovala zo Zochovej chaty, tak ako pri mojej prvej návšteve tohto obľúbeného kopčeka.

Celú cestu hore ma sprevádzalo modré značenie a príjemné ranné slniečko. Po výstupe ma už čakal na vrcholku vytúžený božský raňajkový kľud, bez jediného človeka. Jak ja toto milujem…

Pokračovala som ďalej po modrej dole a dole a dole šmýkajúc sa na suchých kamienkoch, až po rázcestie lesných cestičiek. GPSkou som si našla tú moju a poď ho na kopec Zámok. Cestu pretína aj tráska na spomínanú zrúcaninku Kuchynského hradu.

Cesta je veľmi pekná, no výstup na vrchol je veselý. Je to presne ten typ kopca, ako na hrad. Celý je posypaný kameňmi či štrkom a neostávalo mi nič iné, ako sa vyplaziť hore aj s pomocou rúk.

Tak som si to tu pokukala a psychicky sa pripravila na zriťozlezenie dolu, čo sa aj podarilo a tak som mohla pokračovať ďalej. Vrátila som sa na rázcestie, ale prešla rovno po neznačenej cestičke k údajnej vyhliadke (na mape mi ukazovalo).

Tá sa nakoniec konala a bolo to naozaj príjemné spestrenie po tej krkolomnej hecovačke.

A ako som si tak kráčala ďalej, zrazu som uvidela akýsi slnečný vrcholček, ku ktorému ma to neopísateľne ťahalo. Som na prieskume? Som. Ponáhľam sa? Nie. Takže hore! Dámy a páni, predstavujem Vám nádherný Snežný vrch.

Zaraďujem tento vrcholček do kategórie mojich liblinčekov a to, čo ma sem ťahalo, ma tu aj chvíľku zdržalo, lebo ten pokoj a krása ma doslova posadili na zadok. Ak tadiaľto pôjdete, stojí to za to. Ale odprúčam dlhé gate.