Leipäjuusto
Syry sú v škandinávii postavené na piedestále všetkých možných jedál a preto nieje nič nezvyčajné, že ich jedia aj v podobe dezertov. Najpopulárnejším fínskym syrom, ktorý takto papajú, je leipäjuusto. K jeho originálu som sa žiaľ nedostala, ale podľa spôsobu výroby, zloženia, chuti a iných odkazov, by k nemu mohol mať najbližšie syr paneer. Tak som svoj experiment započala s ním a možno jedného dňa získam aj originál, poprípade si ho dokonca aj spravím.
Čo sa týka podávania tohto dezertu, je niekoľko tradičných a obľúbených spôsobov. Najzákladnejším spôsobom je, že sa syr opečie na masle, aby sa na povrchu vytvorili tmavé škvrnky. Potom sa nakrája na kocky, ktoré sa dajú do hrnčeka a zalejú horúcou kávou.
Ďalším tradičným spôsobom je podávanie týchto opečených plátkov s morušovým džemom. Nakoľko sme vcelku zvyknutí na chute syrov s niečím sladkým (pr. encián s brusnicovým džemom, alebo kombinácia syrov, orechov a medu), ma toto spojenie ani tak neprekvapilo v chuti, ale skôr v tom, že mi to nenapadlo jesť ako dezert.




Tretím zaužívaným spôsobom je, že sa kúsky plátkov polejú šľahačkovou smotanou, ktorú nasiaknu, následne sa posypú škoricovým cukrom a šupnú sa do trúby pod gril. Tento kúsok mi chutil asi najviac, lebo smotana dodá lahodnú chuť a škoricový cukor aromatickú sladkosť. K tomu som si dala kyseľkavý malinový džem so slaným karamelom a konečná. Tak ale to sú kombinácie, ktoré dodajú nebeskú chuť aj chlebu 😀
V modernej kuchyni sa syr pridáva zväčša do šalátov miesto tofu.