Misia Veľká Baňa - Krásny vrch (Čierny vrch) - Hrabovina - OTO 24

Vrámci lovenia kopečkových bodov som si na dnes naplánovala opäť Račiansku destináciu. Tak, ako minulá túrička, aj táto mala veľmi pekné Bratislavské prekvapenia. Vzápätí však musím aj hneď na začiatku ohundrať nepriateľský asfalt. Chápem, že pre teniskových turistov a pomerne veľký počet cyklistov, je tento komfort priaznivý, no podľa mňa a mojich kolien, by v lese fakt nemal byť. A nepomôže tomu ani tento smajlík…

Toľko k hejtu a teraz už poďme na cestu.

Halinku som ponechala na parkovisku za Račianskym amfíkom a po zelenej som vyštartovala k cyklistickej križovatke, ktorá ma zviedla k neznačenej cestičke, smerujúcej na prvú cieľovku, Veľkú Baňu.

Šikovne som na ňu vybehla, pofotila, pokukala a pádila dole na Dolný Červený kríž. Tu ma čakala takáto krásna drevená monštruozita s posedmi, aj s možnosťou grilovania, či opekania.

Vychutnala som si samotu na priestrannej lúke s raňajkovým kexíkom a vybrala sa ďalej po červenej. Prešla som okolo studničky a po celej trase sú porozmiestňované altánky pre opekačkových turistov.

Kúsok pred Peknou cestou som prešla na neznačenú trasu a pri tejto búdke som vyšla cez porast na druhý kopec – Krásny vrch (Čierny vrch).

Vrátila som sa späť a s nadväznosťou na modrú značku pokračovala ďalej (celý čas po asfaltke, čo ma začalo značne znervózňovať). No pre tých, čo túžia po nenáročnej teniskovej prechádzke je to ideálne. Pre ostatných lovcov prichádza dobrá správa, lebo nenápadnou odbočkou zchádzame z cesty a smerujeme hore na tretí kopec: Hrabovinu. Táto cestička je krásna a miešajú sa tu aj ihličnany, ktoré umocňujú vábivú vôňu lesa.

Tu som si povedala, že asfaltu mám akurát tak dosť a naspäť som to zobrala krížom cez les. Nadviazala som až na modrú trasu pri pomníku Floriána Brichtu a po nej pokračovala k bonusovej vyhliadke, Malá Baňa.